Pridaj svoj názor

Vlasy – zmysel slobody

  • 2 June 2015
  • krkavec
Kečkár v škole: Naša budúcnosť hanbiaca sa za našu minulosť..?

Za dlhé vlasy dvojka zo správania? Našťastie sa to týka len chlapcov a našťastie do tejto školy moja sestrička už nechodí. Budova sa im rozpadá, rovnako ako medziľudské vzťahy. O vedomostiach detí radšej pomlčím.

Takže vlasy. Prirodzene ich máme dlhé, ako muži tak aj ženy – ak si ich nestriháme. Možno to má nejaký dôvod, tá dĺžka. V prírode nezvyknú byť veci len tak. Mačka má napríklad fúzy – skús jej ich ostrihať, čo to s ňou spraví.

Nie tak dávno žili naši predkovia ešte prirodzene. Žili sme v spojení so zemou, so svojou vlasťou – hrdí a dlhovlasí. Zapletané kečky nenosil len Jánošík – v istej dobe to bol účes bežný u slovenských mužov. Štyri vrkoče na štyri strany sveta.

Vlasom sa prikladala čarovná moc – boli spájané s vlastnou silou slobody, samosprávy, vlastnej celistvosti. Ako moje vlasy sú dlhé a voľné – tak ani zo mňa samotného, z môjho života a sily nie je urezávané, nie som krátený či vykorisťovaný – som slobodný.

Deti a slobodní mladí ľudia bývali často prostovlasí. V istom veku je však čas sa svojej osobnej slobody vzdať, obetovať ju pre širší zámer, pre rodové poslanie – a voľné, vzdušné vlasy skrotiť či skryť. Zapliesť ich do vzoru vyrovnananosti, celistvosti a prepletenosti všetkých strán, pohľadov, živlov a období? Do vrkočov? Z nástupom materstva ich skryť pod čepiec? Spraviť tak na znak, že sa slobody dobrovoľne vzdávam – a odovzdávam sa novej životnej úlohe. Zakladáme rodinu. Moja sila a sloboda už nepatrí mne – ale deťom! Nech majú priestor, voľnosť voľby ciest životom, slobodu rásť, učiť sa, ísť za svojimi snami a rozkvitnúť – a raz odovzdať tento dar ďalšiemu pokoleniu.

V predfeudálnom čase našej vlastnej slovenskej samosprávy boli krátke vlasy znamením zvláštneho spoločenského stavu: odňatie slobody z dôvodu spáchania zločinu sa vykonávalo práve ostrihaním vlasov. Odsúdený si sám musel potupne drevenou pílkou odrezať vlasy a slobodu nadobudol, až keď mu zase dorástli. Podobne to bolo s vojnovými zajatcami či otrokmi: U slovenov títo ostávali nevoľníkmi zvyčajne len do doby, kým im vlasy nedorástli a nenaučili sa jazyk – potom sa stávali členmi slobodnej spoločnosti. 

Prečo bola dlhým vlasom prikladaná taká hodnota? Na čo vlastne slúžia?

Poďme na to obrátene: Aké vlastnosti a schopnosti ti dávajú slobodu? Slobodný som vtedy, keď dokážem vnímať cesty osudu ležiace predo mnou a slobodne sa rozhodnúť... Vtedy, keď dokážem vycítiť správny čas a správne naladenie pre čin. Ako mačka – ktorá svojimi fúzikmi cíti svoje okolie, možno nie len to priestorové.

Dlhé vlasy nosím už niekoľko rokov, dlhé a rozpustené. Som oveľa vnímavejší ako vtedy, keď som ich mal krátke. Cítim prúdenie jemnejších síl v mojom okolí, naladenie doby. Veľa viem vytušiť. Skrátka: Som slobodný a veci sa daria.

Čo však prajeme naším deťom? Šťastný, slobodný a naplnený život? Rozlet do šírky a učenie sa múdrosti sveta? Ako sa ale slobode môžu naučiť a neskôr ju prechodom do zrelého obdobia podať svojím deťom – aj im ju nedáme? Ak im dlhé vlasy zakážeme? Ak sme ich sami sebe nevedome zakázali?

Ďalšie zaujímavé súvislosti o vlasoch:

„Ostrihanie, či odrezanie vlasov, bolo potupnejším trestom, ako zabitie. Niekto iný chytil nejakému človeku vlasy (vôľu - silu) a odrezal ju od zdroja, čím uskutočnil nielen poškodenie zdroja, ale aj privlastnenie. Slovo vlas koreňoslovne môže súvisieť s vlastnosťou i s vlasťou. (...) Počas vekov slobody – rodového zriadenia, i prechodného zriadenia kniežacieho, bolo nemysliteľné, že by slobodný človek (či už vladyka, alebo „radový“ slobodný občan), bol zbavený vlasov. V cirkevnom stredoveku boli poddaní v mnohých krajinách vlasov zbavovaní a dlhé vlasy boli výsadou šľachty (viď britské parochne, vrkoč toreadora, čínskeho šľachtica, vrkoč samuraja, alebo vrkoče zvrchovaného Slováka). Slovensko je európska výnimka, kde bežní ľudia mali právo vlasov (a v podstate aj nepísané právo zbrane – valašky) a až do 20. storočia nosili chlapi dlhé vlasy, či už navoľno, alebo spletené na bokoch hlavy, alebo podľa potreby do štyroch či viac vrkočov zviazané. (...) Vlasy v zásade nie sú pohlavný znak. Povera, že chlapi majú byť krátkovlasí, na európskom území (aj v mnohých iných krajinách) pochádza z mocenských cirkevných, feudálnych, kapitalistických a komunistických verejných i neverejných vysvetlení. Na Slovensku sa to podarilo „ustanoviť“ až v dvadsiatom storočí. V totalitných režimoch to bol jeden z prostriedkov, ako už od školského veku privykať chlapcov na neslobodu. V dobe slobodnej rodovej spoločnosti chlap, či už mal hustejšie, alebo menej husté vlasy, (mohol byť aj na temeni plešatý), nosil vlasy na rôzne spôsoby upravené, alebo rozpustené a priamym ani nepriamym nátlakom nebolo možné mu ich len tak odobrať. Vlasy súvisia s právom a slobodou.“Úryvky od Žiarislava: Vlasy, Rodná Cesta