Pridaj svoj názor

Ak sme smelí

  • 24 May 2015
  • krkavec
fotka od Dipu, z jeho karavanu - DivineFactgory.net

Kde nabrať silu spraviť krok? Vniesť tú zmenu do života? Tú, čo stojí predo dvermi, na prahu a už sa pýta... Cítiť aká bude ozdravná.

Ale je to smrť, smrť toho, čo bolo. Otvára priestor pre svieže, nové.

Sila tu je. Bohatstvo. Boh.

Len sa ju zdráhame prijať.

Jeme, ale nepožívame.

Berieme, ale neužívame.

Len máme. Vlastníme. Spotrebúvame...

Zahryznem do toho jablka. Zhltnem ho... Ako?

Vedome prijímam jeho silu stromom zo Slnka zhustenú. Ako dlho rástlo?

Napĺňam sa chuťou, precitávam. Je to dar, otváram sa mu. Plne ho prijímam.

Je tak s každým jedlom.

Duchovne nás napĺňa. Môže napĺňať. Ak sme smelí.

Ak sa pozrieme pravde do očí.

Zaslúžim si to vôbec? To bohatstvo...

Prečo odvraciame zrak, zatvárame oči? Prečo chodíme po svete ako slepí? Slepí, slabí... Ubližujeme, ubližujú nám – sme násilní – sami k sebe. Nemáme síl... Nútime sa, vzájomne si silu kradneme... Silíme sa, snažíme... Aký je z toho pocit?

Tá sila je v nás, tam je ten prameň! Nevysychá, ak žijem svoj príbeh, ak sa dotýkam tej nite svojho osudu. Je môj, sám som si ho vysníval. Napĺňam ho.

Každé ráno. Zmyslovo sa naplním. Otvorím sa sile.

Vyjdem nahý do sveta, na čerstvú mokrú zelenú trávu. Nevadí, že je Slnko skryté za mrakmi. Park je prázdny, ani psíčkari tu nie sú. Každý deň je to iné, nové – cítim, ako prekračujem svoje prahy. Vedie ma to, hýbem sa. Zastanem. Zvalím sa a je to... Zvláštne, divé? Stačilo! Ten nádherný pocit trval okamih a ja sa dvíham. Ušiel som? Nevadí.

Nič nemusím.

Ale môžem.

Som naplnený. Silou sveta, silou vnemov, silou života. Som čistý zároveň. Prostý. A už viem, čo budem dnes robiť. Už som si to sníval aj predstavil... Bude dobrý deň. Iný, ako doposiaľ. Nadšený vykračujem.

Cez prah.