Nepotrebujeme

  • 4 November 2014
  • krkavec

Štáty a⁠ korporácie nám robia službu. Odbreme­ňujú nás od zodpovednosti za seba samých – za naše zdravie, vzdelanie, kultúru, za naše deti, za naše medziľudské vzťahy, za naše živobytie, za krajinu, ktorú obhospodarujeme – za naše ži­votné prostredie. Robia pre nás niečo, čo by sme sami spraviť nikdy nedokázali… Čo to je?

My im zato platíme peniazmi… Kupujeme si ich služby a⁠ výrobky, platíme svojím časom, svo­jou pozornosťou. Platíme svojou životnou silou – pracujeme pre nich.

Dokonca sme im udelili práva, týmto korpo­ráciám, týmto neživým duchom… Voláme ich právnické osoby. Dali sme im zodpovednosť – títo duchovia sú však nezodpovední, nezodpo­vední vo veciach života – život ich nezaujíma, sami nežijú, necítia…

Vlastne sme sa zapredali, zapredali sme našu zem, svoju dušu, svoje deti… Zapredali sme sa za vyťažovanie a⁠ ničenie nás samých. Naše medziľudské vzťahy, naša krajina, zem, príroda sú vykorisťované, ničené, plienené… Toto by sme si sami spraviť nedokázali.

My totiž ako živé bytosti máme pud sebazáchovy – my cítime bolesť… Poskytova­telia služby – neživí duchovia – necítia…

Ako v⁠ tej prostonárodnej rozprávke: Čierna pani nám vzala to, o⁠ čom sme sami nevedeli, že to máme… To najcennejšie. Nemá zmysel s⁠ ňou bojovať – týmto duchom sme dali priveľa sily, sú prisilní – sú ale neživí, sú závislí od stáleho prísu­nu sily života…

Riešenie? Prestaňme im dávať silu. Pre­staňme ich živiť. Prestaňme nakupovať ich výrobky a⁠ zapredávať náš čas za ich peniaze. My nepotrebujeme ich služby.