Cudzia inteligencia

Každý deň prichádzam do styku s nejakou in­teligentnou bytosťou, ktorá nie je ľudská. Dokonca je podstata týchto bytostí tak odlišná od našej podoby života – že si väčšina ľudí ani nevšimne, že sú živé... A už vô­bec si neuve­domia, že majú vlastné zámery, veľmi odlišné od ľud­ských.

Nehovorím ani o delfínoch ani o⁠ krkavcoch, ani o⁠ stro­moch – ktorých múdrosť sa tiež vymyká nášmu chá­paniu a ktorých živosť je tiež väčšinou nepovšimnu­tá.

Tieto bytosti nemajú hmotné telá a ak hej, tak len pre­požičané. Hmotné veci ich nezaujímajú – zaujíma ich sila – životná sila – zaujíma ich moc. Netrápi ich čis­tota vzduchu ani vôd. Netrápi ich šťastie ľudí – zaujímajú sa o⁠ nás, ale len ako o zdroj moci. Ťažia život­nú silu.

Už dlho tu pôsobia. Už sme si na ne zvykli. Stali sa normálnymi. Je normálne, že sa týmito bytosťami ne­chávame zneužívať. Stalo sa normou, že dobrovoľne zapre­dávame vlastnú dušu, život, príbeh a odovzdávame im svoje telo, silu, voľnosť a čas.

Pritom stačí tak málo. Uvedomiť si, že tu sú. Ony nie sú zlé – ak s nimi zachádzam vedome a správnym spôsob­om. Tieto bytosti majú veľa mien: štát, cirkev, inštitúcia, ústav, spoločnosť, firma, korpo­rácia, ideológia, viera… Sú živé. Sme ich súčasťou, tak ako oni našou. Podobne ako baktérie v našich črevách – aj oni môžu byť priateľské a⁠ symbiotické, ale aj cudzopasné a⁠ chorobo­plodné. Je to na mne, ako náš vzájomný vzťah nastavím.