Knižka: Muži, ženy a láska

„To pozemské je zároveň materiálne. Slovo matka pochádza z latinského „mater“, ktoré je koreňom slova „matéria“, hmota. Nepriateľskosť voči ženám typická pre moderné duchovné nábožesntvo, usilujúce o oslobodenie sa od hmoty skrz ducha, má tak svoje dôvody i vo fakte, že ženstvo je svojou podstatou protipólom ducha. Je zemité a zmyslové a kladie tak spiritualizácií odpor. Na predobraze pohlavného aktu a plodenia je však zrejmé, že ku stvoreniu patrí oboje. Jedine v zemi je duch plodný, jedine so ženou stvorí muž nový život. Púhe „duchovno“ je rovnako tak ako púhe mužstvo samo o sebe úplne impotentné. Je dobré leda tak k sebauspokojeniu.“

– Z knižky Muži, ženy a láska od Wilfrieda Nellesa.

Čo ak je to dnešné hnanie sa za hmotou a majetkom, vrátane prevládajúceho hmotárskeho vedeckého pohľadu, spôsobené práve nadržanými mužmi? Tými, ktorí nie sú schopní nájsť svoje vnútorné naplnenie v žene? – Bez ohľadu nato, s koľkými ženami sa vyspia… Je to povrchné. Skutočnému hlbokému a tvorivému spojeniu niečo bráni… Žeby spoločenské programovanie a podmieňovanie, ktorému boli vystavení ako deti? Žeby neprijatie vlastnej matky? Neprijatie úlohy ženy-matky a jej hodnoty v spoločnosti?

Títo muži stále duchovne onanujú, sú od toho závislí – ale uspokojenie je to len prchavé – nikdy nemajú dosť… Vlastne len utekajú pred príčinou. Sú nenaplnení nie preto, že by nemali dostatok hmoty, majetku, zeme – oni si myslia, že ju ovládli, že ju majú. Možno je práve toto klam, ktorý im bráni skutočne sa so zemou, s hmotou, so ženou spojiť… Nedokážu so ženou nadviazať zdravý vzťah bez žiarlivosti, výčitiek, obviňovania, vyhrážania, pútania a strachu…

Ďalších pár zaujímavých úryvkov z tejto knižky:

„Vďaka odlišnosti sú si muži a ženy rovní a ich spojenie pôsobí tvorivo – práve preto, že sú odlišní (a síce nie nejak nepatrne, ale diametrálne odlišní). Ak túto odlišnosť znižujeme, pohŕdame ňou alebo ju potierame, obaja, muž i žena, tým strácajú. Pokiaľ ju ctíme a staráme sa o ňu, obe strany tým získavajú. Otázkou je, kde majú partneri vo vzťahu vziať silu k tomu, aby túto rozdielnosť uniesli, ctili a povedzme i podporovali – a to tak u seba, ako aj u partnera. Táto otázka nás vedie späť k našim rodičom – ženu k matke a muža k otcovi.

Mužstvo prichádza skrz otca. Ženstvo skrz matku.

Je to ťažká cesta. Zdá sa totiž, ako by priblíženie k matke a jej prijatie nutne znamenalo aj prijať jej prípadné sexuálne strachy, výhrady či morálne predsudky. To v dcére vyvoláva pochopiteľne strach – ale v skutočnosti je pravdou pravý opak: keď ako dcéra matku prijmeme do svojho srdca, vnútorne sa od nej naopak oslobodíme. Matka potom môže zostať taká, aká je, a práve preto dostane dcéra sama od svojho vlastného svedomia zvolenie byť tiež taká, aká je. Matka tak uvoľní dcére cestu k plnej ženskosti, ktorej sa možno sama bránila. Môže sa potom plne stať ženou aj pre muža.“