Video: Učenie sa a život s nadšením

V každom z nás vnútri je dieťa. Dieťa sa učí hravo – hra je ten najlepší vynález na učenie, čo dnes vedci potvrdzujú. Múdrosť nie je v DNA, múdrosť rozvíjame hrou, učením a predovšetkým vtedy, keď sa nadchneme. Nadšení sa ponoríme a nasávame zmysel vecí, skúšame, chápeme, zažívame... Malé dieťa sa niečím nadchne každých pár minút. Dospelý? Pár razí za rok? Čo sa stalo medzi tým? Povinná školská dochádzka? Štátne vzdelávanie?

Kto do školy chodí, sám sebe škodí.

Prekážkou nadšenia je obmedzovanie a pútanie, porovnávanie a posudzovanie, nútenie a akákoľvek umelá hierarchia – nie len v medziľudských vzťahoch ale aj v záujmoch. Prečo je právničina vyššia a dôležitejšia ako pečenie chleba? Prečo by sa dieťa nemalo nechať nadchnúť kombajnom či lezením po stromoch? Preto, že sa bojíme, že si ublíži? Že naše predstavy o jeho budúcnosti budú ohrozené? Prečo by sa dieťa malo učiť v spoločnosti rovnakých rovestníkov, keď sa najviac od seba dokážu naučiť práve veľmi odlišní ľudia? Prečo by sa starší nemohol niečo naučiť aj od mladšieho? Poškodilo by to jeho autoritu a nadradenosť v umelej hierarchii? Čo sa však deje vtedy, keď sú si ľudia tak odlišní, že porovnávanie je nemysliteľné? Dokážeš hodnotiť a posudzovať starého otca oproti vnukovi? Možno by namiesto súťaženia a konkurovania naopak nastalo uvoľnenie a prekvitla vzájomná spolupráca a obojstranné obohatenie. 

Čo by sa stalo, ak sa uvedomíme a umožníme si skutočne sa učiť?

My vlastne školy vôbec nepotrebujeme. Naopak. Nechodiť do školy však neznamená, že dieťa ostane doma – to by bolo ešte horšie, pretože by bolo nútené prebrať vzory a strachy svojej rodiny – s inými nastaveniami a prístupmi by sa totiž mladý človek nestretol. Našťastie máme v sebe prirodzené vnútorné vedenie, ktoré nás vedie spoznávať svet. Stačí sa mu otvoriť! Len vtedy, ak strach drží túto bránu zavretú, utekáme do virtuálnych svetov televízie a počítačových hier. Ak sa však svetu s dôverou otvoríme... Veď skutočnosť je oveľa vzrušujúcejšia, zmyselnejšia, prekvapujúca, živá! Svet je svetlý!

Veľmi obohacujúce je počúvať rozprávanie Andrého Sterna, ktorý nikdy do školy nechodil. Hovorí, že nie je nijak výnimočný. My všetci sme totiž oduševnení, všetci sme veľkí duchovia – géniovia. Stačí sa len oprostiť od strachov, nedovoliť, aby nás choré vzdelávacie systémy spútali – a ostaneme nadchnutí, nadšení, živí – a s radosťou sa ustavične učiaci a rozvíjajúci do bohatstva, múdrosti, krásy.