spoločnosť

Pamätám si na školský dejepis, plný rokov a mien kráľov a šľachticov. Pomedzi sa akosi vytratila podstata. Alebo boli kľúčové podrobnosti príbehu zámerne vynechané?

Je to voľba – byť slobodný. Je to voľba – byť neslobod­ný. Ta­ká veľká je sila slobody – sme slobodní sa jej vzdať... Príliš často sa jej však vzdávame nevedome.

Na začiatok sa poďme trochu pohrať so slovami. Samo-správa. Sám sa spravujem. Spravujem správne. Podľa práva a pravdy. Prvý a pravý – pravda je prvotná – je len jedna, tak ako skutočnosť je len jedna. Je na ňu veľa pohľadov. Veľa názorov dopĺňa celok pravdy.

V Bystrici bolo v sobotu malé podujatie. Rozhovory, príbehy ľudí, hudba – bolo to cigánsky ladené. Taký malý odpor na vlnách otázok okolo pána župana Kotlebu a blížiacich sa osláv SNP. Slávnosť úcty a porozumenia sa skončila predčasne.

Nejak sa tí ľudia stále prikláňajú, buď k veľkému „policajtovi“ Amerike alebo k veľkému „macovi“ Rusku... Ako by sme nevedeli a neboli schopní my Slováci-Sloveni stáť vyrovnane a samostatne a spravovať si vlastné. Dokonca môžeme – naša zem leží v príjemnom zákryte – dejiny to dosvedčia.