Príručka slobodného človeka
Je to voľba – byť slobodný. Je to voľba – byť neslobodný. Taká veľká je sila slobody – sme slobodní sa jej vzdať... Príliš často sa jej však vzdávame nevedome.
Vyrežú ťa cisárskym rezom, zviažu kliatbou krstu, rodinnými očakávaniami, spoločenskými predstavami, názormi, predsudkami... Potom povinná školská dochádzka. Práca. Dôchodok?
Možno ti to vyhovuje. Nemusíš sa o seba starať. Pán sa o teba postará. Cudzí duch, ktorému slúžiš, sa o teba postará. Je to možno ľahší život. Určite je istejší. Chlieb. Víno. Hry. Pohodlie. A k tomu to nevyhnutné utrpenie a násilie – hlavne duševné, duchovné násilie – násilné odvrátenie teba od tvojho vlastného príbehu a poslania... Nič to. Stačí prijať utrpenie ako normálne. Stačí si nepamätať, že to môže byť inak. Stačí prehlušiť ruchmi tvoj vnútorný hlas duše a dať si lieky na upokojenie. Stačí byť neveriaci a neveriť, stačí byť veriaci a veriť…
Cesta nevoľníka je predurčená – slúžiš ako stroj – rozhoduje za teba duch – najprv duch nemocničný, potom duch rodinný, neskôr mediálny, školský, štátny, „spoločenský“ – a keď si nájdeš prácu, tak duch firemný.
Ako nevoľník si slabý. Nie je v záujme ducha, aby si mal silu sa vymaniť a postaviť sa na vlastné. Duch sa o teba stará – vedie ťa k takému spôsobu života, aby si ustavične o silu prichádzal. Väčšina tvojej sily sa ruší a tratí, zvyšná ide duchovi.
Je aj iná cesta. Slobodná. Tušená. Si dosť smelý, aby si sa chopil seba samého? Je to cesta vratkej rovnováhy a dôvery v život. Je to výzva. Po malých krôčkoch sa vyslobodzuješ a silnieš. Stávaš sa zdravším, vedomejším, divším a celistvejším – slobodu si uhájiš. Malá slabina – a už sa po tebe naťahuje cudzí duch.
Možno ten duch ladí s tvojím poslaním, možno ladí s tvojím osobným duchom. Môžte spolupracovať. Nemusíš sa mu brániť. Možno ti pomôže – ak sa nenecháš strhnúť, ak nestratíš seba… Veď duch je v postate dobrý! Len potrebuje tvoju pomoc, aby si napravil jeho pokrivenia – aby si sa nadchol, aby si znova vdýchol silu duchovi nášho raz slobodného ľudu.
Táto knižka je príručkou slobodnej cesty. Je to hŕstka postrehov, ktoré môžu pomôcť. Je toho dosť, čo je dobré mať na zreteli. Byť si vedomý sveta, sily, prúdov, vlastných myšlienok, citu a pohnutia – udržiavať ochranný kruh a zároveň ho prerážať vstriec do neznáma.