Knižka: Vyzlečená z ľudí

Tentoraz výnimočne ide o knižku poviedok – ktorá však má s mojim blogom veľa spoločného... Je ďalej, oveľa ďalej. Kde som ja začal a potom cúvol – ona pokračovala. Do hĺbky, do šírky, do  nahoty – úprimne. A úprimnejšie, ako sa otvárali nové a nové vrstvy, zahaľujúce prostú skutočnosť života.

So záujmom som sa nechal pohltiť pocitmi, nesúdiac: len sa nechal unášať z naladení mne úplne neznámych, z krajných nastavení vzťahov, ktoré vyznievali napriek svojej neuveriteľnosti až normálne, živo, skutočne. Vlastne som si užíval, ako sa každou stránkou búrala hranica normálnosti a spoločenského obalu, tej spoločenskej plytkosti, ku ktorej sa tak stádovite v obavách z nahoty a pravdy utiekame... Ozdravné to bolo!

Sú to naše vlastné príbehy, príbehy nami písané a pre nás. Priamo a úprimne – ktoré ozdravia nášho ducha, nášho spoločného ducha... Masmediálne pseudokultúry sa začínajú rúcať a so sebou vezmú virtuálne svety. Ostane holá krajina duší. Nestratí sa v nej ten, kto vie... Kto pozná seba, svoj rod, zem a krajinu vzťahov, ľudských pút a väzieb – citov, nastavení – sústav, ktoré sa vlnia, točia vo vývine i krútňavách – a hýbu našimi životmi. Svety sa vlnia v zladení – a v kruhu svojich vzdialených blízkych a blízkych vzdialených – prežívame všetko. Skutočnosť a príbehy, v ktorých ona žije – tie nám dajú istotu, keď sa vzdušné zámky rozplynú. My šťastní, ktorí príbehy pravdy máme a žijeme, prežijeme, vediac, kde je stred nášho sveta. A ostatní?

(Vyzlečená z ľudí zachráni životy.)