Kaviareň na rohu ulice

S milou tu sedím. Strávila tu kus života – nadšená je týmto miestom stretnutí. Koľko ľudí sa tu zoznámilo, koľko prežilo kľúčové okamihy svojho príbehu? Miesto má svojho ducha, svoje ladenie a príjemné ovzdušie.

Zákusky sú poctivé – ale drahé. Neviem si vybrať. Je to tu hrdé, vznešené – a malinké zároveň. Necítim sa dobre. Som v strede, na mieste stretnutí. Môjho sveta stred to nie je. Nie som tu doma. Neviem sa otvoriť. Necítim sa v pohode. Čašníčka sa usmieva. Páčim sa jej? Alebo je za to platená? Obslúži ma. Preto, že si ctí hosťa? Alebo preto, že jej zaplatím?

Moja milá vidí lásku, vidí ladnosť a pekné veci. Ja vidím pozlátko. Čo sa za ním skrýva? Čo sa skrýva za miestom stretnutí založenom na peniazoch? Na tých peniazoch, ktorým všetci slúžime?

Dopĺňame sa v rôznosti. Milá sa nahnevá. Kazím jej jej pekný obraz? Sme spolu. Sme celok. Mám sklon celok vyvážiť. Obohatiť ho o to, čo chýba – o to potlačené? Zlé? Nie som zato zlý? Alebo?

Zákusok je dobrý. Lahodný. Som zaň vďačný a zároveň vedomý si trpkého otroctva, ktoré je za ním skryté.

Peniaze vzťahy len zdanlivo zjednodušujú. Vzťahy veľarozmerné a zároveň prosté. Peniaze ich zužujú. Ochudobňujú. Kde sa tratí bohatstvo?