Sociálne siete

Informačná obezita – vravia tomu. Prežierame sa. Našimi zmyslami a mysľami hltáme prúdy príťažlivých obrázkov. Preplachujú nás – nieto času tráviť. Zanášajú? Zavádzajú? Zanechávajú kaly, otupujú... Ostáva čudné napätie.

Poznám to dôverne. Stačí zapnúť fejsbuk a som na vlne. Kam? Aj keď počítač vypnem, duchovným vír vo mne ostáva. Odreagoval som sa – rozptýlil som sa – od seba samého. Stratil som svoj stred. Nedokážem sa sústrediť... Na prácu? Predovšetkým na svoj príbeh... Na svoj svet a život.

Otupené zmysly necítia... Necítim iné bytosti. Zrazu som sám – iba myseľ – a hromada v podvedomí uchytených obrázkov a slov... Držia sa ma ako prívesky... Prúd studenej vody niekedy pomáha. Inokedy nie.

Oni ale nie sú zlé tieto virtuálne elektronické siete spoločenské... Ani nôž nie je zlý. Nemusíš sa ním rezať. Nemusíš sa sebapoškodzovať – len aby to napätie chvíľkovo odišlo a dlhodobo bolo ešte väčšie...

V tom živote vzťahov, od ktorého utekáš, od ktorého sa rozptyľuješ – tam nájdeš odpovede – tam nachádzam odpovede... Sú až nepríjemne naliehavé – veľa sa toho, kým som bol duchom neprítomný, nakopilo...