Deti, naša budúcnosť

Protekčné deti učia protekčné deti. Naša Lenka je v takej triede. Jej učiteľka nemá ani schopnosti a ani vôľu učiť – len rozdáva známky. „Nevieš? Na, známka. Veď všetky deti nemôžu mať jednotky.“ Hlavne nie tie, ktorých rodičia jej nedali na začiatku roka obálku s pozornosťou...

Veď je to normálne. Tak to vo svete chodí. Vlastne aj ona vyštudovala a je zamestnaná len vďaka stykom. Keď sa Lenkina mama bola o spôsoboch výuky v tejto triede porozprávať s riaditeľom, jeho odpoveď bola: „Na vašom mieste by som sa do toho nestaral.“

Učiteľstvo pre túto pedagogičku nie je poslaním – je trápením. Drží sa istôt, známok, je veriaca. Deti sú pre ňu všetky dobré, hlavne tie jej podobné. Lenka je zlá – možno už len preto, že nechodí do kostola a nemá „pokoru“.

Pojem pokora si pani učiteľka vyložila po svojom. Pokora pred bohom, svetom, všehomírom? Kdeže! Deti majú byť pokorné pred autoritou namyslenej úradníčky...

Pani učiteľka je stále dieťaťom – stále je závislá od vplyvu svojich vplyvných rodičov... Niekomu to vyhovuje. Hlúpi a závislí sa totiž ľahko ovládajú.

Súdiac podľa smerovania vzdelávania na Slovensku, na ministerstve školstva to vyzerá asi veľmi podobne ako v Lenkinej triede.