Zábavný priemysel je priemyslom budúcnosti
Sníva sa mi nad ránom: som pri prameni, že sa napijem. Som prekvapený, akým malým prúdom tečie voda – a ešte aj nejaká špinavá je... Kus povyše je viac vody, jazierko a väčší prameň – ten je však zabratý. Sú tam moji známi, šantia sa tam, skúšajú to či ono. Voda vyteká z jaskyne, zo štôlne zvnútra zeme. Oni do nej lezú, potom ju skúšajú zamurovať. Sú prudkí a ľahkovážni – nechce sa mi za nimi ísť...
Sny si pamätám málo – a keď som ešte pozeral filmy a televíziu a presycoval som sa prúdmi obrazov, nepamätal som si sny vôbec...
Je to taká hra nášho vedomia – tie sny... Hráme sa a pripravujeme sa na život. Dnes sa však po väčšinou hráme trochu odlišné hry – necháme sa strhnúť a zabávať umelými snami. Umelými hrami?
Videl si hru Monopoly? Taká dosková na stôl – panáčiky, kocka a ty buduješ kapitál – monopol. Chceš byť pánom jedného pólu – chceš byť v jednej krajnosti... Snívaš, ako budeš výhradne ovládať vodu napríklad. Dokážeš tento zdroj ale sám správne spravovať? „Určite – vyskúmame to či ono – a zistím, čo je pre ľudí a hlavne pre mňa najlepšie...“ povieš si...
Hra je prípravou na život. Sen je prípravou na život. Je to zábava a je to dobré.
Ak má však niekto monopol na hru? Na sen? Mediálny monopol? Ak z jedného miesta, z jednej krajnosti, z jednej krajiny sveta, z jedného pólu vysiela? Umelými snami prepisuje súčastnosť aj minulosť. Predpripravenými obrazmi tvorí monopolnú budúcnosť?
