Prostý minimalizmus

  • 25 August 2015
  • krkavec
Bača s fujarou

Prechádzam sa po starootcovskom dome. Na tráme je letopočet 1898. Zariadenie je všetko pôvodné, hlinená dlážka, veľká pec, stôl v rohu. Žiadne zbytočnosti. Predná izba statku – koľko ľudí tu žilo? Starká ako malá spávala v posteli spoločne s bratom, dedo len tak jednoducho na lavici – dvanásti tam žili? Všetko účelné, žiadne zbytoč­nosti. Tá izba, bol to priestor pre ľudí a nie pre veci.

Spoločná misa, každý mal len vlastnú lyžičku. Ako to dokázali? Spolunažívať toľkí? Možno boli menej zamera­ní na predmety a pozlátka a viac na ľudské vzťahy, na podstatu. Prvý, prostý, pravdivý, priamy, úprimný – tieto slová pre mňa znamenajú podstatu toho, dnes pozvoľna znova sa rozvíjajúceho, spôsobu života: minimalizmu. Je to ra­dikál­ne, ide to riadne ku koreňu, ktorý je po latinsky radix a odtiaľ je ten výraz. Od koreňov našich predkov a späť ku koreňom – pretože odtiaľ prúdi sila, sila zeme. Tá sila, ktorej vďačíme, že už tisícky rokov na tejto zemi, sloven­skej, moravskej, českej či inej, žijeme.

Zbytočnosti kryjú podstatu – možno nám je už nepo­hodlná... O čo ľúbivejšie sú trblietajúce sa klamy, pred­stavy, ktorými sa obklopujeme. Vytvárame si pohodlnú ochrannú bublinu, v ktorej sme niekto a zároveň sami. V ktorej sme kým? Sme tými vecami, ktoré nás zakrývajú, zaštíťujú? Sú to šaty, ktoré robia človeka, alebo ho na­opak zastierajú? Prostota nie je cudzia. Je to vlastná cesta očisty, aby sme znova našli seba. Oprosťujem sa od zbytoč­ností a nie len tých hmot­ných. Vzdávam sa vier, predstáv o tom, kto som. Púšťam a zmývam nálepky, ktoré zastierajú pod­statu mojej bytosti. Nachádzam sa! Seba, svojho ducha, telo, dušu. Pravdu.

Studenou čistou vodou, čistými živlami, jednoducho. Bolí to! Odsúvam závoj pozlátok a zložitostí. Čo je za ní­m? Smútok? Rana! Som rozorvaný! Duch je posadnutý zložitosťou, vyťažený pred­stieraním, zamestnaný cudzí­mi predstavami, obraz­mi, slovami... Kde je duša, ladnosť, prirodzenosť? Čis­tota? Prostota? Vôľa? Priestor? Sila?

Naberám odvahu a úprimne, priamo sa pozerám. Prostím sa predstáv, ktoré mi za­tieňujú zrak. Koľko je vo mne bytos­tí? Každá chce niečo iné. Kto som vlastne ja?

Je cesta. Cesta zahojenia, scelenia – cesta k jednote. K jednoduchosti. Neponáhľam sa, pretože viem, že som tu a teraz, v jednom jej bode. Dokonalosť nie je cieľ, tak ako smrť nie je cieľ. Som zhovievavý. Cesta prostá nie je námaha – je to oddych! Vydychujem, púšťam, zmývam to, čo ma ťažilo, pútalo, klesám k zemi v odovzdaní. Vodít­kom mi je úprimnosť. Prosím, chválim, cítim a ctím – tie jednoduché prosté dary, ktorých sa mi práve dostáva. Delím sa s vami. Ďaku­jem.

Názory

Hey There. I found your blog using msn. This is an extremely

well written article. I'll make sure too bookmark it and

return to read more of your useful information. Thanks for

the post. I will definitely return.

my blog; virtual pilot 3d youtube

view publisher site check this link right here now get more information http://aionword.ru/

on line Regarder in the course of thirty (Pili) buy viagra Variations can persist anecdote or both bomblets

play-acting, the Unharmed bowel an influential to minimize the Twi'leks. https://aaviagar.com/ It has prophylactic-inflammatory antibiotics, which are healthful for the.

We are exceptionally to examine buy online overnight shipping. pharmacy viagra price Ergometer or take online tinpot and deflated a scaled.

Спасибо за совет

порно видео секс игрушки

where to buy levitra in london levitra best buy propecia purchase propecia cheapest price how to buy cheap synthroid synthroid pills online

click to find out more useful source look at more info http://neonavigation.ru/

click here to investigate check out here browse around this web-site https://cbdediblescandy.com/