Úspech-neúspech, cesta-necesta
Krkavec na Startovači zavŕšený. Na prvý pohľad neúspešne. Príspevky sa dobrodincom vrátia späť. Ďakujem od srdca za podporu! Chystaná cesta besied a kruhov nebude. Kto z vás by si predsa prial mať Súvislosti v papieri, tak v pár kusoch si ich pôjdem nechať vytlačiť.
Štátnice tiež neúspešne. Za diplomovku síce B – iné dať nemohli, keď vedúci sa zastal, že je dobrá – ale celkovo trapas. Neustál som komisiu, úplne ma rozhodili. Nebol som pripravený niečo skutočne obhajovať a bojovať s nimi, hlavne so zachmúreným predsedom. Zamrazilo ma. Takže znova vo februári. Už som si to spracoval a som s tým vysporiadaný. Nebola to vec vedomostí, ale živlov a naladenia. Veľa mi to dalo a niečo veľmi podstatné sa vo mne otvorilo: nejaká rana na podvedomej citovej úrovni, nejaký uviazanutý strach – prečistilo sa to. Asi hodinu som plakal a smial sa zároveň. Sila.
Akýkoľvek nech je na vonok výsledok – cítim, že dobre sa stalo.
Vlastne som zrazu na pár mesiacov úplne slobodný. Som stále študent, ale už mi do školy chodiť netreba a ani nič mi nikam platiť, taký čistý sa cítim a uvoľnený. Dnes som to tak obradne započal.
Niečo sa končí. Iné začína.
Cestou-necestou.
Vyletím si, aby som sa mohol – až príde čas – uzemniť.