škola

Základnou školou sme prešli všetci. Je pravdepodobné, že nás to nejak poznačilo – ale keďže poznačení sme všetci, ťažšie rozoznať následky. Jednoducho: sme normálni.

„Nezrelé bytosti, ktoré ešte nevedia, čo je svet, tie je ťažké učiť, vyskúšaj si to na svojich deťoch,“ vraví mi jedna učiteľka. Hej, je ťažké učiť a je pochopiteľné, že drvivá väčšina učiteľov je vyhorených.

Protekčné deti učia protekčné deti. Naša Lenka je v takej triede. Jej učiteľka nemá ani schopnosti a ani vôľu učiť – len rozdáva známky. „Nevieš? Na, známka. Veď všetky deti nemôžu mať jednotky.“ Hlavne nie tie, ktorých rodičia jej nedali na začiatku roka obálku s pozornosťou...

Každý deň prichádzam do styku s nejakou in­teligentnou bytosťou, ktorá nie je ľudská. Dokonca je podstata týchto bytostí tak odlišná od našej podoby života – že si väčšina ľudí ani nevšimne, že sú živé... A už vô­bec si neuve­domia, že majú vlastné zámery, veľmi odlišné od ľud­ských.

Na vrchu kopca stojí kostol. Za hrubými múrmi sa v⁠ ňom skrývajú tí, čo veria v nebo. Tí, ktorým je myšlienka pred­nejšia pred skutočnosťou.