Drak vo mne

Netreba mu stínať hlavy. Nie. Neverte stredovekej propagande pokryteckých kňazov.

Drak je dobrý. Drak je zlý. Drak je sila. Je to okrídlený had. Je to spojenie Zeme a Neba. Je to prúd – mocný prúd.

Ako v tej prostonárodnej rozprávke. Hádžem ohlávku na draka. Krotím ho a smerujem. Sedlám ho a letím.

Drak vie byť ničivý. Vie ma zničiť. Vie vytrysknúť svoju silu. Výbuch a zo mňa je troska.

Pustil som semeno. Kokot ochabol. Spolu s ním moje sebavedomie, moje telo... Pud sa vybil. Drak sa vybil. Naplnenie nikde. Zmysel? Znova a znova až do umretia? Je jedno, či si sám „robím dobre“ alebo či sa s priateľkou milujem... Ak drak nie je ovládnutý – ak mnou hádže... Ak mnou hádžu moje plazie pudy... Tratím silu. Drak ničí mňa a vzťah dvoch milujúcich bytostí.

Posvätný pár. Dva hady. Dve holubice. Dva draky. Ja a moja milá. Môj kohút a jej kunda. Niekto tej sile hovorí kunda-lini. Pracujem s ňou. Vediem ju. Nie von do výbuchu – naopak. Dozadu a hore. Obtáča sa stromom života. Utváram pre ňu priestor a sila stúpa – hore mojím chrbtom, cez srdce či pery ju vediem ďalej – kolobeh sa uzatvára. Dýcham oheň. Pomaly. Letíme.