Prehodnotenie v polčase

Zbierka na knižku a cestu beží už 15 dní a 15 ešte bude. Príspevkov? Presne desatina.

Vnímam to tak, že to nedám. Nevadí. Vyzbieraný peniaz sa vráti každému dobrodincovi späť – a ja vykročím. 

Prečo to nevyšlo?

Je lepšie sa zamyslieť a nacítiť už teraz v polke. Lepšie, ako po konci. Stále totiž môžem čo-to zmeniť, odskúšať, preskúmať, ešte sa s tým pohrať :)

Takže? Tých dôvodov, prečo sa to nechytá, je zrejme viac... Skôr len tuším a načrtávam:

• Zahltenosť. Celkovo sme knihami zahltení a informáciami presýtení. Čas je vzácny a málokto si ho nájde. Ešte zriedkavejší sú tí, ktorí sú ochotní sa do niečoho naozaj ponoriť a nechať vec vplývať, pôsobiť... Skrátka, stráviť ju: otvoriť sa tej zmene nastavenia, ktorou knižka sprevádza.
• Odpor. Ľudia sú väčšinou na inej vlne. Buď idú články úplne mimo nádejného čitateľa (jeho myseľ ich obsah odfiltruje). Alebo niečo prejde a dotkne sa. Pobúri. Článok splní svoj zámer, vybudí odpor – a čitateľ ide inam, kde je to pohodlnejšie. Tých možností je toľko! Málokto z nás si dokáže udržať nadhľad a vedome skúmať svoje pocity z toho, čo čítame. Práve týmto vedomejším takúto knižku však až tak netreba, veľa nového sa v nej nedozvedia. Možno len to, že nie sú sami :)
• Nezrelosť. Celkovo sú tie veci okolo knižky už čiastočne aj z môjho pohľadu prekonané. Je to celé kus zmätené, nevyzreté a knižka Súvislosti neladí ako jednotný celok. Ako celok bola totiž zostavá až druhotne. A aký je za ňou vlastne zámer? Je to priebeh, príbeh, pokus – sám to zatiaľ jasne nevidím.
• Sebeckosť. Je to celé také podujatie jedného človeka. Aj keď nemám pocit, že by som sa tým na seba snažil pútať pozornosť, niečo si dokazovať či byť dôležitý – môžu to takto ľudia vnímať. Možno vo mne ľahko uvidia to, čo im na ich samých vadí – a poslúži im to ako zámienka ísť sa nahltať prúdov informácii inde... Chutnejších prúdov. Stále je toto podujatie predovšetkým súčasť môjho osobného príbehu, ktorý možno naozaj príliš suniem na ľudí. Prečo to robím? Som hladný po spätnej väzbe, po prepojení s ľuďmi. Tak dráždim, krákam... Alebo aspoň v čase, keď som písal tie články, som bol tak naladený. Teraz viac skúmam a hrám sa. Pokúšam. Ale nič. Cítim, že väčšina odozvy sa tratí. Ozvena ostáva utlmená. Trápne ticho. Ľudia sa odhlasujú z odoberania správ.
• Nedokonalosť. Podujatie je spravené „na kolene“ – a cítiť to. Možno dávam priveľa zámienok, aby moju tvorbu človek odsúdil. Možno, keď sám viac vyspejem, dokážem tvoriť jemnejšie, umeleckejšie – ale zároveň budem potom ľuďom vzdialenejší. Budem ja ten „umelec“ čo si môže dovoliť a oni tí „obyčajní“ spotrebitelia (zábavy?). Medzi nami priepasť... Toto nechcem. Je mi z tej predstavy smutno.

Ono to však nie je o knižke. Je to o mojej ceste v lete :) Tá sa udeje.

Tak som si trošku vylial dušu...

V každom prípade – ďakujem vám :)

Prichodia ti nejaké dojmy či postrehy?