Peniaze

  • 29 September 2014
  • krkavec
Euro ako mena. Európa ako nákupné stredisko.

Kde je hodnota, tam je cena – presviedča nás dravý kapitalizmus. Uverili sme? Čo nemá cenovku, je bezcenné? Nič sa nestane, keď sa to zničí, stratí, prehliadne... Je to prirodzene nedocenené. Neoceniteľné?

Dôstojnosť? Ľudskosť? Minúta ticha? Šum stromov? Koľko stojí priestor, ktorý ti umožní niečo povedať?

Liečiteľ sedí a rozpráva o svetelných bytostiach – on je vraj len skromný prostredník... Dve hodiny nám prednáša, kde bol, čo dokázal... Hodina osobného liečenia ťa vyjde na 20 Euro. Veď to zato stojí. Vďaka tejto cenovke si uvedomíme, akú má duchovná práca váhu, dôležitosť, cenu...

Na Orave sú doteraz babky bylinkárky, ktoré od teba za svoju pomoc nič nezapýtajú... Nič o sebe nepovedia. Veď načo? Nepotrebuješ to vedieť. Nepotrebuješ vedieť, aké „energie“ k nám zajtra z vesmíru dorazia a aký zázrak sa udial včera – aj babka sama to len tuší – a netúži kriviť skutočnosť slovami.

Táto práca pre zmysel a nie pre plácu – práca dobrovoľná – ostáva nerozoznaná, neoplatená. Je to dar. Je zadarmo?

Ako znie zákon rovnováhy? Cenovka vzťah rozväzuje – sme si „kvit“ a rozchádzame sa... Čo urobí so vzťahom dar?

Názory