Príprava na cestu
27. jún, lesík nad Banskou Bystricou.
Vlastne sa chystám už dlho. Ladím sa na prostotu, zbavujem sa zbytočných ťaživých vecí. Jemne si odvykám od prílišného a obmedzujúceho pohodlia: Často spávam na podlahe či v sieti v lesíku. Studená voda robí dobre. Zimy a chladu sa stále vnútri seba bojím – ustrniem zamrazený, zamrzený, niekedy len pri jemnom studenom vánku. Viac takých malých neopodstatnených strachov ma ovláda – skrze ne pôjdem na ceste do sveta.
Rozviniem sa.
Dnes som si spravil obrad. Vnímal som a rozjímal, pod slniečkom. Dlho. Už slnovrat pred pár dňami bol pre mňa veľmi očistný – v znamená ohňa a vody, slnovratovej vatry a horskej bystriny.
Chvíľami som ustrnul v nepohodlí, keď mrak zakryl slnko. Chvíľami som sa tešil, radoval sa z novoobjavených drobností, z lístka šťaveľa v mojich ústach, z malej hmyzej bytosti.
Bol to obrad videnia. Uvidel som svoju cestu. Za týždeň vyrážam. Viem kam idem najprv. A ďalej?
V oddaní prúdom života.
Raz za čas pošlem pohľad.