Cesta do sveta

Mám sen ísť do sveta. Bez plánu a naslepo sa v dôvere oddať prúdu – vydať sa sa na cestu. Čo mi bráni? Je to môj strach? Je to strach mojej mamy?

Keď jej poviem o svojich zámeroch – zahltí ma výstrahami. Čo všetko sa len môže pokaziť? Čo všetko sa mi vo svete môže stať?

Idem do iného sveta? Nie. Ja svoj svet len rozširujem. Rozširujem svoje obzory – učím sa. Stávam sa väčším človekom. Dospievam.

Gaučoví pútnici svetov masmediálnych... Som to ja, o koho sa boja? Držím si svoj stred, svoj príbeh. Môj sen nie je rozptýliť sa. Práve naopak – túžim sa dotknúť seba samého.

Je to môj sen? Áno, aj – ale nie len. Je to sen širší. Rozvíjam seba, rastiem – a zároveň rastie moja rodina – rastie moja mama.

Povedal som jej o mojom rozhodnutí. Pobúrilo ju to. Najprv ma strašila, potom sa so mnou nerozprávala. Dusila to v sebe a ja som ochorel. Až kliatbu som nad sebou cítil a v noci nespal v obavách, že v spánku spadnem z postele...

Prelomilo sa to. Mama ma možno stále nechápala – ale prijala ma – prijala to čarovné neznámo... Prijala, že idem do sveta. Vôbec som nemusel ísť ďaleko.