Hry a sny
Sníva sa mi nad ránom, že som pri prameni. Rád by som sa napil. Prekvapuje ma, akým malým prúdom tečie voda – a ešte aj nejaká špinavá je. Kus povyše je viac vody, jazierko a väčší prameň – ten je však zabratý. Sú tam moji známi, šantia sa tam, nevinne a nevedome skúšajú to či ono. Voda tam vyteká z jaskyne, zo štôlne zvnútra zeme. Oni do nej lezú, potom vchod skúšajú zamurovať. Sú prudkí a ľahkovážni. Nechce sa mi za nimi ísť – budem sa však musieť pokúsiť im to nejak vysvetliť...
Sny si pamätám málo – a keď som ešte pozeral filmy a televíziu a presycoval som sa prúdmi obrazov, nepamätal som si sny vôbec.
Tie sny – je to taká hra nášho vedomia. Spiac sa náš duch hrá a my sa tak pripravujeme na život. Dnes sa však po väčšinou hráme trochu odlišné hry – necháme sa strhnúť a zabávať umelými snami.
Niektoré hry zrkadlia svet – a iné ho krivia. Videl si hru Monopoly? Tú doskovú na stôl. Buduješ kapitál a monopol. Chceš byť pánom jedného pólu, jednej krajnosti, jedného živlu... Ak získaš vodný zdroj, určuješ si ceny – stávaš sa neobmedzeným vládcom...
V inej hre bezcitne obetúvaš svojich poddaných – všetci idú na smrť, aby si ty nakoniec ostal sám kráľ, možno s vežou a jedným koňom... To je výhra myslenia.
A čo ak má niekto monopol na hru samotnú? Na podmanivý umelý sen pohyblivých obrázkov?
Počítačové hry a televízia. Je to len neškodná zábava? Z jednej krajnosti, z jednej krajiny sveta sa šíria obrazy... Šíri sa sen. Predstavy nám predstavujú budúcnosť. Ostaneme prekvapení, keď sa do nej raz prebudíme.
