Nepotrebujeme
Štáty a korporácie nám robia službu. Odbremeňujú nás od zodpovednosti za seba samých – za naše zdravie, vzdelanie, kultúru, za naše deti, za naše medziľudské vzťahy, za naše živobytie, za krajinu, ktorú obhospodarujeme – za naše životné prostredie. Robia pre nás niečo, čo by sme sami spraviť nikdy nedokázali… Čo to je?
My im zato platíme peniazmi… Kupujeme si ich služby a výrobky, platíme svojím časom, svojou pozornosťou. Platíme svojou životnou silou – pracujeme pre nich.
Dokonca sme im udelili práva, týmto korporáciám, týmto neživým duchom… Voláme ich právnické osoby. Dali sme im zodpovednosť – títo duchovia sú však nezodpovední, nezodpovední vo veciach života – život ich nezaujíma, sami nežijú, necítia…
Vlastne sme sa zapredali, zapredali sme našu zem, svoju dušu, svoje deti… Zapredali sme sa za vyťažovanie a ničenie nás samých. Naše medziľudské vzťahy, naša krajina, zem, príroda sú vykorisťované, ničené, plienené… Toto by sme si sami spraviť nedokázali.
My totiž ako živé bytosti máme pud sebazáchovy – my cítime bolesť… Poskytovatelia služby – neživí duchovia – necítia…
Ako v tej prostonárodnej rozprávke: Čierna pani nám vzala to, o čom sme sami nevedeli, že to máme… To najcennejšie. Nemá zmysel s ňou bojovať – týmto duchom sme dali priveľa sily, sú prisilní – sú ale neživí, sú závislí od stáleho prísunu sily života…
Riešenie? Prestaňme im dávať silu. Prestaňme ich živiť. Prestaňme nakupovať ich výrobky a zapredávať náš čas za ich peniaze. My nepotrebujeme ich služby.
