Rozvrh zdravého rána

Prijímam tento rozvrh duchovnej cesty všedného dňa. Nech to prúdi, vedie, ale voľne a ohybne. Nemusím – môžem! Nech som dobre naladený a veci idú, plynú, dejú sa účinne, výkonne, celistvo a ladne – a bez námahy, samovoľne, ľahko. Tak!

„Aký začiatok, taký koniec, deň je kolo času – nech každý nový beh víru príbehu dobre započnem.“

~ 7.00
Ráno sa budím pri úsvite, voľne nechám doznieť sen. Ležím v posteli a premietam, vnímam vnútorné volania a predstavujem si, čomu sa dnes budem venovať. Predstavy predchádzajú konaniu. Nech plynú!

„Videnia bez činu sú len snívaním a čin bez videnia je nočnou morou.“

~ 7.30
Vstávam a ak to cítim, idem pod studenú sprchu – ak dnes nie, nemusím. Precítim ten prúd zemského vodného kolobehu, ako cezo mňa prúdi, čistí, osviežuje, otužuje, posilňuje. Zbehnem dolu do kuchyne, pozdravím sa s rodinou a napijem sa. Prežiarim vodu svetlom srdca mojej bytosti, vyladím si ju, s úctou pomaly vychutnám tri-štyri poháre. Napojím sa.

Spojím sa aj s matkou zemou, očistím sa od nánosov toho, čo mi už netreba. Ozdravne sa vyseriem a potom vybehnem von! Precítiť skutočnosť, vybehnem z chráneného uzavretého priestoru za zmyslovosťou sveta! Nevadí, ak popŕcha, aj keď slniečku sa teším viac. Prijímam tie vnemy počasia – vždy je to iné, zakaždým nová skúsenosť. Uvoľňujem sa, odovzdávam sa, uvoľňujem odpor a pohodlnosť – vykračujem vstiec cez vlastné zábrany a hranice, rastiem a spejem životom.  

„Život je zmena a učenie sa životu je učením sa vďačne prijímať ustavičné premeny.“

~ 8.00
Cítim svoje hranice, svoje zábrany – ale neprekonávam ich násilne. Naopak, ohľaduplne, s nadšením po malých krôčkoch. Vždy vtedy, keď uvidím, že to dám, že to pôjde, keď sa pohnem. Nenútim sa proti hraniciam, pretože toto ich len spraví silnejšími, nedávam si výzvy ani ciele, neočakávam – naopak – vnímam prítomnosť. Vnímam svoj stav a svojím naladením, svojím vnútorným rozohnením či rozplynutím mením svoje nastavenia a nálady – tak, aby ten krok šiel. Kráčam, bežím, hore kopčekom. Na kopčeku sa otvorím svetu. Medzi mladými orechmi, s výhľadom na krajinu rozpažím ruky. Zaspievam: „Chvála za tento deň! Chvála za toto áno!“ Zacvičím si rannú modlitbu na štyri strany sveta. Toto robím každé ráno, tá krátka zostava pohybov na spôsob jogového pozdravu slnku mi dáva maticu, pevný vzor istoty, ktorý ma vedie ako dobrý zvyk. Môžem sa naň spoľahnúť, že ma každý deň vyvedie von pod nebo, dotknúc sa bosými nohami zeme. Na tento pravzor môžem uvoľnene naväzovať.

Hýbem sa nie len telom, ale aj predstavami, živou – hýbem vlastnou žiarou, vnímam a rozjímam. Naostatok, pokloním sa na štyri strany sveta, opíšuc pohľadom po obzore kruh.

„Večné svetlo živé svetom, daruj silu, ladnú živu. V noci aj vo dne, buď vedomie, ochraňuj dušu, osvetľuj ducha, pomôž v múdrosti, pomôž v ľúbosti, pomôž v chápaní všetkých bytostí."

S radosťou sa niekedy voľne nechám uniesť tancom či voľným bezslovným spievaním. Nechám svoje telo, nech sa hýbe tak, ako mi treba, nech sa v prirodzenosti a ladnosti ozdraví. „Chvála,“ poviem, a už bežím späť domov k raňajkám.

~ 8.30
Raňajky sú obradom a veľmi som rád, keď sa ráno niekedy pri stole všetci stretneme: otec aj mama, aj moje dve sestry. Zvítam sa s nimi, pohladím. Dotyk vnímam ako dôležitý, aj keď sme často každý vo svojom víre či niekedy krútňave. Často jem ráno jabĺčka či iné ovocie, inokedy si dám domáci kváskový chlebík či naklíčené alebo napučané semiačka či nevarenú kašu. Vyžívam sa v bohatstve chutí, často miešam rôznoraké a skúmam, ako to súznie. Rád mám šaláty, zeleninu, kyslé kvasené, sladké aj horké chute. Púpava je výborná s kakaom a čili. A zapiť to kefírom. Nikdy však nemiešam škroby s bielkovinami, pretože toto spojenie je ťažko stráviteľné a hneď ráno by ma to unavilo: takže nikdy nie chlieb so syrom alebo párkom. Aj lepku sa vyhýbam, ako to ide, a ovocie radšej zvlášť, polhodinu pred všetkým ostatným – veď tá pestrosť môže byť obrovská aj takto.

Jedlo vnímam ako dar, ktorý ma má naplniť. Nie len žalúdok, ale naplniť ma aj duchovne, naplniť ma živou, silou. Otváram sa mu, preciťujem, vyžívam sa v každom súste a pomaly prežúvam prijímajúc chute. Nasávam do seba silu jedla tak, ako som pred chvíľou na kopčeku prijímal silu slnka. Nechávam sa prežiariť – lebo len ako vnútorne naplnený, ako zmyslami a živou silou nasýtený – môžem byť prínosný. Len vtedy môžem skutočne dávať, prispievať a tvoriť. Len vtedy veci samovoľne, bez námahy ale účinne a výkonne plynú. Je to obrad, sedím pri stole, ktorý je stredom toho malého sveta môjho domova. Sedíme tu všetci a zdieľame dary od Zeme a Slnka, dary od predkov a bytostí, dary od boha.

„Chvála za dary s čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli,“ spievam, niekedy nahlas, inokedy odriekam, polohlasne či v duchu. Podľa pocitu. Nič sa nedeje, ak vo víre ranného rozhovoru zabudnem. Veď je najmenej, napojiť sa v spomienke na dobu pred jedlom a napraviť to. 

„Všetko je živé vo Všehomíre. Každá duša je čistá v žive. Zákon je vzájomné pôsobenie. Cesta je duchovné naplnenie.“

~ 9.00
Najedený, naplnený, nasýtený, vzopnem ruky pred srdce – a zakončím svoje ráno. Vykračujem a pokračujem ďalším obdobím: začína sa práca, služba, konanie. Idem pracovať, a už viem, čo presne budem robiť a ako. Už ma to vedie. Idem sa učiť? Písať? Pracovať so spoločenskými sieťami? Idem sa zaoberať tvorbou webu – alebo vybehnem niečo spraviť vonku?

Napätie, obavy či snaha istiť sa a ovládať výsledok nemajú miesto. Pochyby však hej – neustále si premietam možné cesty, pozerám sa rôznymi smermi možných budúcností, vyciťujem, naciťujem. Prehrávam si zažité a prehodnocujem, kde som možno spravil chybu a ako byť nabudúce celistvejší. Som v tom voľne. Vždy sa deje dobre, a ak aj nie – mám tú moc spätne chybu doplniť a krivdu napraviť – tak, že si z nej vezmem do budúcna to dobré. V dôvere v život, v ten prúd života, čo cezo mňa pramení.

Vo vedomí a cítení toho božského prúdu, toho víru, ktorý poháňa kolo života, tú závitnicu môjho príbehu, vstriec do neznáma – za zakúseniami a novými zážitkami. Každý deň je iný – a vo voľnosti sa činnosti skladajú a dejú, tak, aby výsledok bol zdarný a tešil.

Tento mesiac mám toho veľa: Učenie sa na štátnice, práca na spoločenskom webovom portály ZemeBrána, spustenie zbierky na vydanie knižky... Zároveň si neprajem zanedbať ani môj vzťah s milou, s priateľmi a rodinou. Viem, že rozvrh zdravého rána mi pomôže.

Možno pomôže aj tebe, ak si z neho niečo vezmeš. Avšak, nemusíš :)