Odvrátená stránka jabĺk a internetu

„Tie jablká sú bežne striekané aj desať-dvadsať razí, kým sa k tebe dostanú,“ prizná sa mi ovocinár. Potravinársky priemysel toho veľa zmenil – a môžeme byť na to hrdí. Potraviny sú pre nás zabezpečované strojmi, postrekmi, hnojivami. Ovocie sa reťazcami dostane k zákazníkom aj v zime – a akékoľvek!

Má to aj odvrátenú stránku? Áno, ale tá nás moc ne­trápi. Uvedomujeme si ju vôbec? Dlho nás učili veriť v do­bro jednej strany – a v dobrej viere – nevidieť iné stránky. Už ten kňaz v kostole z jednej strany káže a všet­ci v tú stranu pozerajú. Učiteľ v škole v tom len pokraču­je.

Iné stránky? Že potraviny stratili na cene je asi dobre. A čo roľníci, ktorí stratili na cene a šli do tovární? Ale však dnes už ani tam byť nemusia, máme samočinné roboty... Len práce nieto! Peňazí nieto... Keď z ceny jabl­ka ostane pestovateľovi len pár percent – a stromu – nič? Ani len prostá vďaka – všetko zhltnú tie reťazce...

A čo jedy a postreky a hnojivá? Potraviny dnes obsa­hujú už asi len zlomok minerálov a vitamínov oproti stavu pred šesťdesiatimi rokmi. Taká slabá je už zem, naša matka živiteľka. Len berieme – a oplácame čím? Kyslými dažďami, ktoré rozpustia a spláchnu aj to málo, čo ostalo? Nejak nás tá zem už vlastne ani netrápi. Už na nej nemusíme pracovať ako naši roľnícky predkovia... Zíde z⁠ očí, zíde z mysle – teraz hľadíme zväčša do obrazo­viek. Dívame sa na náš prevratný Internet.

Majú aj počítače odvrátenú, tienistú a nevidenú stránku? Ako študent informatiky som ju dlho nevidel. Všetko sa totiž zdá výborné. Internet ľudí spája. Ešte nikdy nebolo také ľahké a lacné vzdialene sa porozprávať, získať údaje či zdieľať poznatky. Skoro okamžite, skoro neobmedzene – je to zázrak, čo sme dokázali!

To, že wi-fi žiarenie spomaľuje rast stromov, to sa vie. Aj to, že mobilný telefonát ovplyvní činnosť tvojho mozgu na celú ďalšiu hodinu. Ale čo je to oproti tým vý­ho­dám? Oproti ziskom telekomunikač­ných spoločností?

Všetci komunikujeme, rýchlo, hro­mad­ne. Chápeme sa však? Cítime sa? Slová tvoria len pár percent z celkovej medziľudskej komunikácie. Zúžil In­ter­net našu spoločen­skosť na pár percent niekdajšieho stavu?

Môj známy má dospievajúceho syna – chalan má pr­vú priateľku. Každý deň si dlho do noci spolu píšu. Prvá láska je veľká vec, cítiť však aj veľkú krehkosť. Ani jeden nechce nič pokaziť. Vymieňajú si smajlíky – stále nie je dosť. Snažia sa, stále to však ešte nevyjadrili, stále sa im nepodarilo dať to do slov... Dať údermi klávesnici to – čo môžu prejaviť jedine dotykom, pohľadom z očí do očí, žiarou srdca…