Keď sa láska spojila s ranou
To, čo je vlastne dospelosť, dnes už zväčša netušíme. Žijeme pod vplyvom citových rán, ktoré sme utŕžili ako bábätká od našich nevedomých rodičov, ktorí sami neboli úplne dospelými a nedokázali pre nás vytvoriť bezpečný priestor pre rast.
Potná chyža znovuzrodenia
Trvalo to asi hodinu – kým som si uvedomil, kde vlastne som. Už som dlho sedel v teple, ale ešte sa nepotil... Myseľ sa usilovne vyhýbala podstate veci: Dookola ma mrzelo, že som stratil v snehu baterky z požičanej čelovky – podobné vírili hlavou veci.
Jeme viac a zároveň menej, ako by sme potrebovali
Strava nie je len o kvantite a kvalite, o množstve a akosti – ale hlavne o spôsobe stravovania.
Mýlime si predstavy so skutočnosťou?
Aký je rozdiel medzi vierou a vedomím? Potrebuješ ešte veriť, ak cítiš, vnímaš, žiješ, vieš? Potrebuješ veriť že jestvuje mimozemský život, ak si sa s ním stretol? Potrebuješ veriť v Boha, ak ho cítiš?
Temnota sviatkov
Blížia sa Vianoce. Upratujeme, pečieme, treba to všetko stihnúť... Zapĺňame každučkú chvíľu, každý prázdny priestor – aj ten v nás samých. Napätie sa stupňuje.
Intimita
Dnes používame cudzie slovo na ten pocit blízkosti, ktorý bol dakedy tak vše-presahujúci, že sme ho nepotrebovali pomenúvať. Žijúc v malých domoch a veľkých rodinách, nepoznali sme súkromie v dnešnom ponímaní. Žili sme pospolu – bola to hmotná nevyhnutnosť a často to bolo ťažké.
Sociálne siete
Informačná obezita – vravia tomu. Prežierame sa. Našimi zmyslami a mysľami hltáme prúdy príťažlivých obrázkov. Preplachujú nás – nieto času tráviť. Zanášajú? Zavádzajú? Zanechávajú kaly, otupujú... Ostáva čudné napätie.
Nenásilné učenie sa
„Nezrelé bytosti, ktoré ešte nevedia, čo je svet, tie je ťažké učiť, vyskúšaj si to na svojich deťoch,“ vraví mi jedna učiteľka. Hej, je ťažké učiť a je pochopiteľné, že drvivá väčšina učiteľov je vyhorených.
Zlom
Čo ak dojde k tretej svetovej vojne? Už k nej došlo.
Koristnícki mocipáni, maďarizácia a národné obrodenie – čo ti na dejepise nepovedali
Zaujívamé podrobnosti z našej slovenskej minulosti a dedičstva v podobe úryvkov z knihy historika Viktora Timuru Slovienske kontinuá:
Čo ti na dejepise nepovedali?
Pamätám si na školský dejepis, plný rokov a mien kráľov a šľachticov. Pomedzi sa akosi vytratila podstata. Alebo boli kľúčové podrobnosti príbehu zámerne vynechané?
Nepotrebujeme
Štáty a korporácie nám robia službu. Odbremeňujú nás od zodpovednosti za seba samých – za naše zdravie, vzdelanie, kultúru, za naše deti, za naše medziľudské vzťahy, za naše živobytie, za krajinu, ktorú obhospodarujeme – za naše životné prostredie.
Deň je dar
Čo je to život? Dokážem ho zmeniť? Aké je moje poslanie? Osud? Aký je môj sen? To sú veľké otázky. Príliš veľké. Presahujú ma. Ochromujú ma. Život je príliš veľké sústo.
Odvrátená stránka jabĺk a internetu
„Tie jablká sú bežne striekané aj desať-dvadsať razí, kým sa k tebe dostanú,“ prizná sa mi ovocinár. Potravinársky priemysel toho veľa zmenil – a môžeme byť na to hrdí. Potraviny sú pre nás zabezpečované strojmi, postrekmi, hnojivami.
Príručka slobodného človeka
Je to voľba – byť slobodný. Je to voľba – byť neslobodný. Taká veľká je sila slobody – sme slobodní sa jej vzdať... Príliš často sa jej však vzdávame nevedome.
Násilie
„Vlastík, môžem?“ šepká moja milá. Ležím v polospánku, je to len pár okamihov, čo som pri vedomí – zľaknem sa: „Nie, nemôžeš!“ Nechcem byť zobudený! Aspoň chvíľu plynulosti, spojitého prechodu zo sna do sveta.
Sloboda na kraji sveta
Umyť si zuby bez zubnej pasty? Sliny môžeš prehĺtať – a nemusíš sa hrbiť nad umývadlom – môžeš sa prechádezať po dome, rozmýšľať, rozjímať...
Studnica múdrosti
Dakedy sme si rozprávali príbehy. Rozprávali sme o tom, čo sme videli okolo nás. O tom, čo sa nám prihodilo, čo sme počuli od starých rodičov… Báje o kopcoch a riekach okolo nás.
Peniaze
Kde je hodnota, tam je cena – presviedča nás dravý kapitalizmus. Uverili sme? Čo nemá cenovku, je bezcenné? Nič sa nestane, keď sa to zničí, stratí, prehliadne... Je to prirodzene nedocenené. Neoceniteľné?
Väzba a odpustnie
Volá sa Katka. Traja sme – sedíme pri spoločnej večeri. Je tomu rok, čo som sa s ňou rozišiel. Ľúbili sme sa – ale... Teraz je Katka s Marošom – mojím dobrým priateľom. Som rád, že sú spolu.
Stále tam niečo medzi mnou a ňou väzí. Rozprávame sa o menách. Katka znamená čistá.
Pravá samospráva
Na začiatok sa poďme trochu pohrať so slovami. Samo-správa. Sám sa spravujem. Spravujem správne. Podľa práva a pravdy. Prvý a pravý – pravda je prvotná – je len jedna, tak ako skutočnosť je len jedna. Je na ňu veľa pohľadov. Veľa názorov dopĺňa celok pravdy.
Článok: Pradávna celistvosť
Úryvky od PhDr. Dušana Třeštíka, CSc. o tom, ako vnímali svet naši predkovia a akým spôsobom bolo naše pôvodné slovenské a prírodné pojanie sveta zmenené privezeným náboženstvom:
Deti, naša budúcnosť
Protekčné deti učia protekčné deti. Naša Lenka je v takej triede. Jej učiteľka nemá ani schopnosti a ani vôľu učiť – len rozdáva známky. „Nevieš? Na, známka. Veď všetky deti nemôžu mať jednotky.“ Hlavne nie tie, ktorých rodičia jej nedali na začiatku roka obálku s pozornosťou...